Ešte pred samotným prehľadom jedna praktická novinka. Na mojom HeroHero sa vieš po novom pridať aj úplne zadarmo. Stačí kliknúť na tlačidlo „Sledovať“ a budeš mať prehľad o nových príspevkoch, verejnom obsahu a ďalších materiáloch, ktoré tam budem pridávať.

Platené členstvo zostáva pre ľudí, ktorí chcú ísť hlbšie. Tam nájdeš detailné analýzy firiem, watchlisty, moje pohľady na trh, prácu s valuáciou, komunitu, investičné materiály a obsah, ktorý nedávam verejne. Ale ak si chceš najskôr len pozrieť, čo tvorím, môžeš začať úplne zadarmo cez „Sledovať“.

Americké akcie uzavreli zmiešane. Dow Jones rástol približne o 1,1 % a dostal sa na nové historické maximum. S&P 500 skončil skoro bez zmeny a technologický Nasdaq klesol približne o 0,8 %. Za celý týždeň však zostali hlavné indexy v pluse okolo 2 %.

To je zaujímavé hlavne preto, že samotné indexy nevyzerali ako trh pod veľkým stresom. Keď sa ale pozrieš hlbšie, vidíš, že sa menilo zloženie pohybu. Nie všetko rástlo rovnako a nie všetko padalo rovnako. Trh sa začal presúvať z najviac rastových a citlivých akcií do stabilnejších firiem.

Lepšie sa darilo defenzívnym menám ako Coca-Cola, Johnson & Johnson alebo McDonald’s. To sú firmy, ktoré investori často vyhľadávajú vtedy, keď chcú viac stability, predvídateľný cash flow a menšiu citlivosť na ekonomický cyklus.

Najväčší tlak bol v technológiách, hlavne v čipoch a pamäťových tituloch. Polovodičový ETF klesol takmer o 6 % a pamäťový ETF približne o 9 %. To už nie je malý denný pohyb, ale jasný signál, že časť investorov začala vyberať zisky alebo znižovať riziko.

Padali mená ako Sandisk, Micron, Western Digital, Seagate, Marvell a Intel. Slabší deň mali aj veľké technologické mená ako Nvidia, Broadcom, ASML alebo AMD. Pri týchto firmách je dôležité rozlišovať kvalitu biznisu a krátkodobú náladu trhu. Veľa z nich má stále silné dlhodobé príbehy, ale ak sú očakávania vysoko, stačí menšia zmena sentimentu a akcie vedia reagovať prudko.

Veľkou témou bol americký trh práce. USA v júni vytvorili len 57-tisíc pracovných miest, čo bolo výrazne menej, než sa čakalo. Slabšie boli aj revízie predchádzajúcich mesiacov. Máj aj apríl boli upravené smerom nadol a spolu z nich ubudlo 74-tisíc pracovných miest.

Nezamestnanosť síce klesla zo 4,3 % na 4,2 %, ale dôvod nebol až tak pozitívny. Nešlo hlavne o silné prijímanie ľudí, ale o pokles pracovnej sily. Pracovná sila sa zmenšila približne o 720-tisíc ľudí a miera participácie klesla na 61,5 %.

Čiže samotné číslo nezamestnanosti vyzerá dobre, ale detaily ukazujú ochladzovanie trhu práce. A toto je presne ten typ dát, ktorý Fed sleduje veľmi pozorne. Ak trh práce začne slabnúť, Fed má menší dôvod tlačiť ekonomiku ešte vyššími sadzbami.

Nový šéf Fedu Kevin Warsh v Sintre povedal, že ceny sú stále príliš vysoké. Jadrová inflácia bola v máji na 3,4 % a celková inflácia vyskočila až na 4,1 %. Fed tak rieši nepríjemnú kombináciu. Ekonomické dáta už nie sú také silné, ale inflácia stále nie je pri cieli.

Toto je pre trh dôležité, pretože slabší trh práce by za normálnych okolností mohol znamenať väčší priestor na znižovanie sadzieb. Lenže ak je inflácia stále nad cieľom, Fed nemôže jednoducho otočiť a začať rýchlo uvoľňovať politiku. Musí si dávať pozor, aby znížením sadzieb znovu nerozpálil inflačné tlaky.

Pre akcie je to citlivé prostredie. Keď sú sadzby vyššie, investori viac riešia valuácie a budúce zisky. Najviac to zasahuje firmy, pri ktorých veľká časť hodnoty stojí na raste v budúcnosti. Preto sú na Fed citlivé hlavne technologické a AI akcie.

Do toho BIS upozornila na riziká okolo umelej inteligencie. Podľa nej je AI boom reálny, ale čoraz viac sa financuje cez dlh. Veľké firmy ako Amazon, Microsoft, Google, Meta či Oracle majú v rokoch 2025 až 2026 investovať viac ako bilión dolárov do dátových centier, čipov a AI infraštruktúry.

Riziko nie je v tom, že by AI nebola dôležitá. Riziko je skôr v tom, že všetci robia podobne veľkú stávku naraz. Ak veľké technologické firmy investujú obrovské sumy do dátových centier, čipov a infraštruktúry, trh bude čoraz viac sledovať, či sa tieto výdavky naozaj premietnu do ziskov a voľného cash flow.

Časť výdavkov už podľa textu začína predbiehať voľný cash flow. A to je dôležitá veta. Firma môže mať skvelý produkt, silnú pozíciu a veľký rast, ale ak investície rastú rýchlejšie ako hotovosť, ktorú biznis generuje, investor musí byť opatrnejší pri valuácii.

Zaujímavý bol aj Alphabet. Google vstúpil do indexu Dow Jones a v indexe nahradil Verizon. Akcie v deň vstupu rástli približne o 5 %. Symbolicky je to veľká vec, pretože Dow tým viac odráža dnešnú ekonomiku, kde majú veľkú váhu reklama, cloud a AI.

Prakticky však Alphabet už dávno držia fondy cez S&P 500 a Nasdaq 100, takže samotný vstup do Dow nie je zásadná zmena. Je to skôr symbol toho, že starý priemyselný index sa postupne viac približuje tomu, ako dnes vyzerá moderná ekonomika.

Na menovom trhu zaujal japonský jen, ktorý oslabil k úrovni 162 jenov za dolár, čo je najnižšie od roku 1986. Dôvodom je hlavne rozdiel medzi sadzbami v Japonsku a USA. Japonsko síce zvýšilo sadzbu na 1 %, ale americké výnosy sú stále výrazne vyššie.

To podporuje carry trade obchody a tlačí jen nižšie. Inak povedané, investori si požičiavajú v mene s nízkymi sadzbami a peniaze presúvajú tam, kde dostanú vyšší výnos. Kým je rozdiel medzi sadzbami veľký, tlak na jen môže pokračovať.

Pod tlakom zostali aj zlato a Bitcoin. Zlato kleslo z maxima okolo 5 598 dolárov na približne 4 068 dolárov, teda o viac ako 27 %. Tlačí ho silný dolár, vyššie sadzby, výnosy dlhopisov a výber ziskov po veľkom raste.

Pri zlate je dôležité rozlišovať krátkodobý tlak a dlhodobý príbeh. Krátkodobo mu silný dolár a vyššie výnosy neprospievajú. Keď investor dostane vyšší výnos na dlhopisoch, zlato, ktoré nenesie úrok, je menej atraktívne. Dlhodobo mu však stále pomáhajú nákupy centrálnych bánk a snaha časti krajín znižovať závislosť od dolára.

Bitcoin sa po poklese k oblasti 60-tisíc dolárov dostal do opatrnej fázy. Na opčnom trhu výrazne narástol pomer put voči call opciám, čo znamená, že obchodníci viac riešia ochranu pred poklesom než stávku na rast.

Volatilita sa začína zvyšovať, ale zatiaľ nejde o paniku, akú trh často vidí pri veľkých dnách. Skôr to vyzerá na opatrnejšie nastavenie trhu po poklese, kde investori čakajú, či sa cena stabilizuje alebo príde ešte ďalšia vlna predaja.

Celkovo bol týždeň zmiešaný. Indexy sú stále silné, ale pod povrchom vidno ochladzovanie trhu práce, tlak na čipy, obavy z nákladov na AI, slabý jen a opatrnosť pri zlate aj Bitcoine.

Toto nie je prostredie, kde by som robil unáhlené závery len podľa toho, či S&P 500 skončil v zelenom alebo červenom. Oveľa dôležitejšie je sledovať, čo sa deje vo vnútri trhu. A tam vidíme, že investori začínajú byť opatrnejší pri technologických menách, viac riešia valuácie a zároveň hľadajú stabilnejšie firmy.

Slabší trh práce môže časom pomôcť očakávaniam nižších sadzieb, ale inflácia je stále problém. Fed tak nemá jednoduchú úlohu. Ak by začal znižovať sadzby príliš skoro, riskuje návrat inflácie. Ak bude príliš prísny, môže ešte viac ochladiť ekonomiku.

Pre dlhodobého investora je preto najdôležitejšie držať sa systému. Nekupovať len preto, že niečo kleslo. Nepredávať len preto, že trh mal slabší deň. Pozerať sa na kvalitu biznisu, cash flow, valuáciu a vlastný plán.

Tento text má výlučne informatívny charakter a nejde o investičné odporúčanie.

Použité boli informácie o vývoji amerických indexov, tlaku na technologické a čipové akcie, slabších dátach z amerického trhu práce, poklese výnosov dlhopisov, komunikácii Fedu a Kevina Warsha, inflácii, rizikách financovania AI infraštruktúry, vstupe Alphabetu do indexu Dow Jones, oslabení japonského jenu, poklese zlata a opatrnejšom nastavení trhu pri Bitcoine.