Fed spúšťa prvé zníženie sadzieb v roku 2025. Čaká nás séria škrtov, alebo opatrný postup?

Americká centrálna banka sa tento týždeň chystá urobiť prvý krok k uvoľneniu menovej politiky v roku 2025. Očakáva sa, že Federálny rezervný systém (Fed) zníži svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu – prvýkrát od decembra minulého roka.

Otázkou však nie je len samotný škrt, ale aj to, či sa z neho stane začiatok celého cyklu, alebo pôjde len o jednorazový signál smerom k trhu. V hre je totiž viacero faktorov: oslabený trh práce, inflácia, ktorá sa drží okolo 3 %, a silný politický tlak z Bieleho domu.

Čo sleduje Fed

Kľúčovým ukazovateľom pre investorov bude tzv. "dot plot" – štvťročne zverejňovaný graf, kde každý člen Fedu naznačuje svoj výhľad na ďalší vývoj sadzieb. Posledná verzia z júna rátala s dvoma škrtmi do konca roka.

Prvý z nich má prísť teraz v septembri, ďalšie možné dátumy sú koniec októbra a začiatok decembra. To, či ich Fed aj skutočne zrealizuje, bude závisieť od čísel z trhu práce a dynamiky inflácie.

Politický tlak a napätie

Prezident Donald Trump už mesiace otvorene kritizuje šéfa Fedu Jeromea Powella za to, že sadzby neznížil skôr. Dokonca sa pokúsil o výmenu členov vedenia centrálnej banky – úspešne nominoval Stephena Mirana, svojho ekonomického poradcu, no jeho snaha o odvolanie guvernérky Lisy Cookovej stroskotala na federálnom súde.

Trump zároveň jasne dáva najavo, že si želá agresívnejšie uvoľňovanie politiky, a menej ho trápi tradičná nezávislosť Fedu. Pre investorov to znamená, že menová politika sa môže viac než v minulosti miešať s politikou.

Opatrný Fed vs. očakávania Wall Street

Bývalá prezidentka Fedu v Clevelande Loretta Mesterová upozorňuje, že príliš veľa škrtov by mohlo oslabiť dôveryhodnosť Fedu. Podľa nej prvé zníženie síce zmierni reštriktívny charakter politiky, ale sadzby zostanú stále dostatočne vysoké na to, aby držali infláciu pod kontrolou.

Trhy sú však oveľa odvážnejšie. Obchodníci už teraz stávkujú na to, že zníženia prídu aj v októbri a decembri. Morgan Stanley dokonca predpokladá, že Fed bude škrtmi pokračovať na každom zasadnutí až do januára – a cieľová sadzba sa tak dostane na 3,5 %.

Luke Tilley z Wilmington Trust je tiež medzi "holubicami". Očakáva až šesť po sebe idúcich znížení – tri do konca tohto roka a tri v prvej polovici 2026. Podľa neho je trh práce slabší, než sa čakalo, a Fed bude musieť reagovať.

Inflácia a trh práce – rozhodujúca rovnováha

Najnovšie čísla hovoria jasne: inflácia sa zasekla na úrovni okolo 3 %. V auguste jadrové ceny medziročne vzrástli o 3,1 %, čo je rovnaké tempo ako v júli.

Zároveň ale trh práce začína ukazovať praskliny. V auguste vzniklo iba 22-tisíc nových pracovných miest namiesto očakávaných 75-tisíc a nezamestnanosť stúpla na 4,3 %. To je argument pre tých, ktorí tvrdia, že Fed musí konať rýchlejšie, aby zabránil väčšiemu ochladeniu ekonomiky.

Čo bude ďalej

Fed stojí pred náročnou úlohou. Na jednej strane musí dbať na inflačný cieľ, na druhej strane nesmie nechať trh práce prepadnúť do recesie.

Bývalá prezidentka Fedu v Kansas City Esther Georgeová pripomína, že kľúčová otázka neznie len "koľko škrtov príde", ale aj to, ako si Fed vyhodnocuje samotnú reštriktívnosť politiky a čo považuje za neutrálnu úroveň sadzieb.

Ak sa ekonomika bude ďalej spomaľovať, cyklus znižovania môže byť rozsiahlejší. Ak sa však inflácia opäť zdvihne, Fed môže rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.

Záver pre investorov

Investori by mali počítať s tým, že trhy môžu reagovať volatilne – najmä ak budú očakávania o ďalších zníženiach narážať na opatrnejšie vyjadrenia Fedu. Wall Street aktuálne verí v sériu škrtov, no Fed bude zdôrazňovať, že všetko závisí od dát.

Pre akcie a rizikové aktíva je začiatok cyklu uvoľňovania dobrou správou, no treba byť pripravený aj na scenár, že tempo škrtov nebude také rýchle, ako by si želal prezident ani trhy.

Rok 2025 sa tak môže niesť v znamení balansovania medzi infláciou a zamestnanosťou – a Fed sa opäť ocitá v centre pozornosti.