Ignorovanie diverzifikácie neznamená, že máš v portfóliu len jednu akciu. Znamená to, že tvoj finančný život závisí od príliš malého počtu príbehov. Môže to byť jedna firma, jeden sektor, jedna krajina, jedna mena, jedno odvetvie. Môžeš mať desať akcií, ale ak sú všetky technologické rastovky z USA, reálne nie si diverzifikovaný – len máš desať variácií toho istého rizika.

V praxi to vyzerá tak, že ak sa jednej veci nedarí, padá s ňou celé tvoje portfólio. Stačí zmena trendu, regulácia, nový konkurent, zmena úrokových sadzieb alebo geopolitický problém a zrazu ti nejde dole -5 %, ale -40 %. Nie preto, že by si bol „zlý investor“, ale preto, že si si nechal všetky dvere otvorené jedným smerom.

Väčšina ľudí sa do nediverzifikovaného portfólia nedostane vedome. Nestane sa to vetou: „Dám všetko na túto akciu a nech sa deje, čo sa má stať.“ Stane sa to postupne. Jedna investícia sa darí, prerastie ostatné, ty ju dokupuješ, lebo „funguje“. Ostatné pozície ignoruješ alebo predávaš, lebo v porovnaní s touto hviezdou vyzerajú nudne. Z pár percent portfólia sa zrazu stáva 40 %, 60 %, 80 %.

Druhým dôvodom je ego. Ak ti vyjde jedna silná stávka, je veľmi ľahké začať veriť, že „vidíš, čo ostatní nevidia“. Z diverzifikácie sa zrazu stáva brzda. Pôsobí ako niečo pre opatrných, nie pre „vizionárov“. Ale štatistika je neúprosná – aj tie najlepšie firmy majú za sebou ťažké roky, pády, stagnácie. A byť all-in v čomkoľvek znamená, že všetok tvoj budúci pokoj stojí na predpoklade, že sa to nestane práve teraz.

Koncentrované portfólio má jednu veľkú výhodu – ak trafíš, zarábaš veľa. Ale zároveň má niekoľko rizík, ktoré si uvedomíš väčšinou až vtedy, keď je neskoro:

• Životné riziko – ak máš veľkú časť majetku v jednej firme a príde problém, ovplyvní to tvoje plány, sny, odchod do dôchodku. • Psychologické riziko – čím väčšia váha jednej pozície, tým ťažšie je ju držať pri volatilite. • Kariérne riziko – ak pracuješ v sektore X a väčšina tvojich investícií je tiež v sektore X, riskuješ dvojitý zásah pri kríze. • Časové riziko – aj skvelá firma môže mať 5–10 rokov slabšie obdobie. Ty však potrebuješ žiť aj počas tých rokov.

Diverzifikácia nie je o tom, aby si zarobil čo najviac v jednom konkrétnom scenári. Je o tom, aby si bol v poriadku vo viacerých scenároch – aj v tých, ktoré sú nepríjemné, nepravdepodobné alebo dlhé.

Častý extrém na druhej strane je pseudo-diverzifikácia. Portfólio má dvadsať, tridsať, štyridsať tickerov, ale všetko sú „to isté v inom kabáte“. Technologické rastovky. Lacné malé firmy z jedného trhu. Rôzne kryptá s naviazaným cyklom. Diverzifikácia nie je počet pozícií. Diverzifikácia je mix rôznych zdrojov rizika.

Zmysluplne diverzifikované portfólio môže mať menej pozícií, ale rozumné rozloženie: rôzne sektory, rôzne regióny, rôzne triedy aktív (akcie, dlhopisy, hotovosť, možno časť v realitách či ETF). Nie preto, že to vyzerá pekne na grafe, ale preto, že každá časť sa správa trochu inak v inom type prostredia. Keď sa jednej oblasti nedarí, iná ju môže aspoň čiastočne stabilizovať.

Základný princíp je jednoduchý: nezačni tickerom, začni sebou. Najprv si zodpovedz:

• Aký je môj investičný horizont? • Aké prepady viem zniesť bez paniky? • Koľko času chcem venovať výberu jednotlivých firiem?

Ak nechceš analýze venovať veľa času, dáva zmysel, aby jadro portfólia tvorili široké ETF (napríklad globálne akciové indexy) a okolo nich menšia časť vlastných výberov. Ak si ochotný ísť hlbšie, môžeš mať väčšiu časť v jednotlivých firmách – ale stále so zdravým rozložením medzi sektory a regióny.

Praktickým pravidlom môže byť napríklad limit na jednu pozíciu (napr. max 10–15 % portfólia) a sledovanie, či nemáš prehnané riziko v jednom sektore. Diverzifikácia neznamená, že nemôžeš mať convictions. Znamená to, že aj keď sa mýliš, stále máš z čoho stavať ďalej.