Nadmerná sebadôvera neznamená, že si sebavedomý človek. Znamená to, že si až príliš istý svojím názorom na trh. Máš za sebou pár dobrých obchodov, niekoľko vydarených vstupov, možno si trafil jednu skvelú akciu alebo bull run na kryptách. A zrazu máš pocit, že si „pochopil, ako to funguje“. Namiesto pokory prichádza pocit: „Ja vidím to, čo ostatní nevidia.“

V praxi to vyzerá tak, že prestávaš počúvať iné názory. Nepotrebuješ fakty, máš „intuíciu“. Nepotrebuješ širší pohľad, stačí ti tvoja bublina. Keď ti niekto ukáže riziká, máš na všetko odpoveď. Keď ťa niekto varuje pred koncentráciou, povieš, že „tomu nerozumie“. Namiesto otázok kladieš trh do pozície, kde ti má potvrdiť, že máš pravdu. A on to chvíľu pokojne robí – až kým sa to neotočí.

Tento pocit sa často rodí z kombinácie dvoch vecí: selektívnej pamäte a šťastia. Pamätáš si hlavne svoje úspechy – dobré vstupy, rýchle zisky, vydarené obchody. Neúspechy buď vytesníš, alebo si ich nejako racionálne ospravedlníš. A šťastie pritom zohráva oveľa väčšiu rolu, než sme ochotní priznať. V bull markete vyzerá byť šikovný prakticky každý, kto je vôbec na trhu.

Problém je, že mozog rád prepisuje históriu tak, aby si vyzeral kompetentnejšie, než si v skutočnosti bol. Z „skúsil som a vyšlo to“ sa stane „vedel som, že to vyjde“. A keď sa ti takýchto situácií nazbiera pár za sebou, začnú sa meniť tvoje limity: viac riskuješ, menej diverzifikuješ, viac ignoruješ varovné signály. Ego miluje jednoduchú vetu: „tentoraz je to iné – a ja som pripravený“.

Nadmerná sebadôvera má jednu typickú trajektóriu. Najprv prináša pocit kontroly. Máš dojem, že chápeš trh, že vidíš spojitosti, že „už to máš v rukách“. S tým prichádza aj väčšia chuť riskovať: väčšie pozície, väčší leverage, väčšia koncentrácia, menšia pripravenosť na scenár „čo ak sa mýlim?“.

A potom príde moment, ktorý v tvojom scenári nebol. Zmena politiky centrálnych bánk, neočakávaná regulácia, čierna labuť, alebo jednoducho dlhšie obdobie, kedy trh nejde tam, kam si ty čakal. Zrazu sa ukáže, že tvoje presvedčenie nemalo takú oporu v realite, ako si si myslel. A čím vyššie ego vyletelo, tým tvrdší je pád – finančne aj psychicky. Namiesto priznania „mýlil som sa“ je však často prvou reakciou hľadanie vinníkov: trh, Fed, médiá, manipulácie. Všetko, len nie vlastný prehnaný pocit istoty.

Jedna z najdôležitejších právd v investovaní je táto: aj tí najlepší sa mýlia – často a opakovane. Investičné legendy majú obrovské množstvo nenaplnených téz, zlých vstupov, premeškaných príležitostí. Rozdiel medzi nimi a priemerným investorom nie je v tom, že sa nikdy nemýlia, ale v tom, ako so svojimi omylmi narábajú.

Uvedomujú si, že svet je príliš komplexný na to, aby ho niekto „pochopil celý“. Preto pracujú s pravdepodobnosťami, nie istotami. Preto neriskujú všetko na jednej myšlienke. Preto majú proces, ktorý ich chráni pred vlastným egom – limity rizika, diverzifikáciu, kontrolu pozícií. Ak má niekto pocit, že „už vie, ako tento trh funguje“, nie je pred trhom napred – je v skutočnosti bližšie k lekcii.

Nadmerná sebadôvera sa nedá odstrániť úplne. Sme ľudia, nie roboti. Dá sa však veľmi dobre manažovať. Prakticky to znamená pár vecí:

• Pracuj s pokorou v číslach – žiadna téza nemá mať 100 % pravdepodobnosť. Ak si niečím „úplne istý“, je to skôr varovný signál. • Limituj veľkosť pozícií – aj pri najväčšom conviction by jedna idea nemala zničiť celé portfólio. • Vedenie denníka rozhodnutí – zapisuj si, prečo niečo kupuješ/predávaš. O pár mesiacov uvidíš, či si bol naozaj taký „presný“, ako si myslíš. • Obklop sa inými názormi – nie preto, aby si slepo menil názor, ale aby si ho testoval. • Nauč sa vetu „mýlil som sa“ – čím skôr ju pri konkrétnej pozícii povieš, tým menej bolestivý býva dôsledok.

Cieľom nie je zbaviť sa sebadôvery. Cieľom je mať zdravú sebadôveru, ktorá stojí na procesoch, dátach a disciplíne, nie na pár šťastných obchodoch. Keď ego prestane riadiť tvoje rozhodnutia, začnú ich riadiť čísla, systém a cieľ. A to je kombinácia, ktorá dlhodobo funguje lepšie ako akýkoľvek pocit „ja viem lepšie“.