„Horúca“ akcia nie je oficiálna kategória. Je to akcia, o ktorej sa zrazu rozpráva všade – v médiách, na sociálnych sieťach, v diskusiách, dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí sa o investovanie bežne nezaujímajú. Graf vyzerá parabolicky, každý druhý deň nové „all-time high“, screenshoty ziskov zaplavujú Instagram a TikTok. A v hlave investora sa spúšťa jednoduchá otázka: „Neuteká mi príležitosť života?“
Problém nie je v tom, že akcia rastie. Problém je v tom, že ju nekupuješ preto, lebo rozumieš biznisu, ale preto, lebo okolie je nadšené. Nekupuješ firmu, kupuješ pocit. Vstupuješ do rozbehnutého vlaku, kde momentum a emócie dočasne prehliadajú realitu – valuáciu, riziká, cyklickosť, konkurenciu. A tak sa z investovania stáva prenasledovanie „horúcich tipov“, ktoré ti však dlhodobo nevybudujú majetok, iba adrenalín.
Nákup „horúcich“ akcií je čistá kombinácia FOMO a sociálneho tlaku. Vidíš, že ostatným to „funguje“ – v skupine niekto zarába 50 %, niekto sa pochváli, že zdvojnásobil účet, niekto spraví virálne video o akcii, ktorá „už nikdy nepôjde dole“. Nevidíš však tých, ktorí nakúpili neskôr a skončili v strate. Na výslnie sa vždy dostanú extrémne príbehy. Normálne, realistické výsledky sú ticho.
Mozog je nastavený tak, že radšej riskneš chybu spolu s davom, ako by si mal sedieť bokom a pozerať, ako „všetci zarábajú“. Ak nakúpiš s ostatnými a dopadne to zle, máš aspoň pocit, že „nebol si jediný“. Ak by si nekúpil a akcia by pokračovala v raste, cítil by si sa ako ten, čo zmeškal svoju šancu. To je dôvod, prečo hype funguje – nesľubuje len zisk, ale aj sociálne potvrdenie. Patríš do klubu „tých, čo vedia“.
Väčšina „horúcich“ akcií prechádza podobným príbehom. Najprv sú relatívne neobjavené – firma rastie, má zaujímavý príbeh, výsledky sa zlepšujú. Prví investori, často dlhodobí, si ju všimnú a začnú nakupovať. Potom prídu médiá a sociálne siete – z akcie sa stáva „príbeh“. Objavia sa titulky, porovnania, extrémne prognózy. Do hry vstupujú retailoví investori, ktorí do nej dávajú čoraz väčšiu časť svojho portfólia.
Potom sa začne diať to podstatné – očakávania uletia ďaleko pred realitu. Valuácie už neodrážajú biznis, ale eufóriu. Z akcie sa stáva token sentimentu. Každá dobrá správa je dôvodom na ďalší rast, každá neutrálna správa sa interpretuje pozitívne. Až kým nepríde prvé sklamanie. Menší miss v kvartálnych výsledkoch, slabší výhľad, sprísnenie podmienok na trhu, zmena nálady. To, čo predtým nikomu nevadilo, zrazu začne byť „problém“. Rast sa mení na prudké výpredaje a tí, ktorí prišli neskoro, zostanú visieť navrchu grafu.
Ak kupuješ akciu preto, že všade vidíš jej ticker, nekupuješ investíciu – kupuješ sentiment.
Nákup horúcich akcií podľa sentimentu má dve roviny – finančnú a psychologickú. Finančne riskuješ, že vstúpiš do príbehu v najhoršom možnom momente: keď je už väčšina rastu za tebou a ty platíš za hype, nie za biznis. Keď príde korekcia, zistíš, že nemáš žiadnu kotvu – nevieš, či je akcia teraz lacná, drahá, alebo férová, lebo tvoj pôvodný dôvod vstupu bol „to teraz fičí“. A tak buď v panike predáš so stratou, alebo začneš nakupovať „nože padajúce zhora“ bez plánu.
Psychologicky je to ešte horšie. Po pár takýchto cykloch stratíš dôveru – nie v trh, ale v seba. Máš pocit, že investovanie je len kasíno, kde zarábajú tí, čo majú šťastie. Začneš viac skákať, menej veriť dlhodobému držaniu, viac hľadať „ďalší hype“. A to je presne cieľ algoritmov a krátkodobého obsahu – udržať ťa v stave, že stále niečo naháňaš, ale nič poriadne nebuduješ. Portfólio sa mení na zoznam najpopulárnejších tickerov posledných mesiacov, nie na premyslenú zbierku kvalitných firiem.
Odpoveďou nie je nikdy nekúpiť firmu, ktorá je momentálne populárna. Niekedy sú „horúce“ akcie skutočne výnimočné spoločnosti s reálnym rastom. Rozdiel je v tom, odkiaľ prišlo tvoje rozhodnutie. Namiesto otázky „čo teraz letí?“ sa pýtaj „čomu rozumiem a čomu verím aj o 5 rokov?“. Skôr než kúpiš akciu, polož si pár nepríjemných otázok: Keby o tejto firme nikto nehovoril, kúpil by som ju? Keby dnes graf nevyzeral tak atraktívne, páčil by sa mi jej biznis?
Pomáha aj jednoduché pravidlo: čím viac hypeu a emócií okolo akcie vidíš, tým vyššia by mala byť tvoja požiadavka na kvalitu analýzy. Pri „horúcich“ tickerov je rozumné znížiť pozíciu – niekedy ich zvážiť len ako malú doplnkovú časť portfólia, nie jeho jadro. A úplný základ: buduj si vlastný watchlist firiem, ktoré sleduješ dlhodobo, namiesto toho, aby si reagoval na to, čo ti ten týždeň posunie algoritmus. Hype nezmizne, sociálne siete nezmiznú, ale ty sa môžeš rozhodnúť, že tvoje portfólio nebude produktom sentimentu, ale premyslenej stratégie.
Nákup „horúcich“ akcií podľa sentimentu je tretia veľká pasca, ktorá sa často kombinuje so snahou časovať trh a príliš častým obchodovaním. Spoločne vytvárajú nebezpečný mix – veľa emócií, málo systému. Ako investor potrebuješ presný opak: menej hluku, viac vlastného premýšľania a jasné pravidlá, podľa ktorých si vyberáš firmy.
V mojej uzavretej komunite HeroHero – Slovenský Investor rozoberáme konkrétne „horúce“ akcie, ktoré práve letia internetom, a pozeráme sa na ne cez čísla, cash flow a reálnu hodnotu – nie cez hype.
