Keď sa pozrieš na históriu akciového trhu, veľmi rýchlo si všimneš jednu vec. Krízy vždy pôsobia v danom momente výnimočne, nebezpečne a nezvládnuteľne. Počas poklesu má človek pocit, že tentoraz je to iné, že trh sa už nemusí vrátiť, že firmy budú mať problém prežiť a že najlepšie je radšej počkať bokom. Lenže keď sa na tie isté obdobia pozrieš spätne, vidíš aj niečo iné. Vidíš, že trh sa po veľkých prepadoch opakovane dokázal zotaviť a že najväčší problém nemali vždy tí, ktorí nakúpili pred poklesom, ale často tí, ktorí predali počas poklesu a potom sa už nevedeli vrátiť späť.

Počas dot-com bubliny na prelome rokov 2000 až 2002 klesol index S&P 500 približne o polovicu a technologický Nasdaq spadol ešte výraznejšie. Mnoho internetových firiem bolo extrémne nadhodnotených, nemali zisky, nemali zdravé biznis modely a investori za ne platili nereálne ceny. Pre človeka, ktorý vtedy nakupoval bez rozumu, to bolo bolestivé obdobie. Ale zároveň je dôležité povedať aj druhú časť. Kvalitné firmy, ktoré mali skutočné produkty, silné cash flow a schopnosť prežiť, sa z dlhodobého pohľadu dokázali vrátiť a mnohé z nich neskôr vyrástli na obrovské spoločnosti. Problém teda nebol len v tom, že trh padol. Problém bol aj v tom, čo ľudia vlastnili, za akú cenu to kúpili a či mali plán.

Finančná kríza v rokoch 2007 až 2009 bola ďalší tvrdý test. S&P 500 klesol od maxima po dno o viac ako 50 %. Banky mali veľké problémy, realitný trh v USA sa zrútil, nezamestnanosť rástla a nálada investorov bola veľmi slabá. V tom momente bolo nesmierne ťažké investovať, pretože takmer všetko vyzeralo negatívne. Lenže práve marec 2009 sa neskôr ukázal ako jedno z najlepších období na nákup akcií za posledné desaťročia. Od tohto dna nasledoval dlhý rast amerického trhu a S&P 500 v ďalších rokoch výrazne prekonal svoje predchádzajúce maximá. Investor, ktorý vtedy predal a čakal na istotu, často zistil, že istota prišla až vtedy, keď bol trh už oveľa vyššie.

Podobne to bolo aj počas pandémie v roku 2020. Trh vtedy padol veľmi rýchlo. S&P 500 stratil približne tretinu hodnoty v priebehu krátkeho obdobia. Ekonomika sa zastavovala, firmy nevedeli odhadnúť tržby, ľudia sedeli doma a nikto presne nevedel, ako dlho to celé potrvá. Lenže zotavenie bolo extrémne rýchle. Kto počas paniky predal a čakal na pokojnejšie časy, mohol veľmi ľahko premeškať veľkú časť rastu. A presne toto je jadro problému. Najlepšie dni na trhu často neprichádzajú vtedy, keď je všetko príjemné, ale práve vtedy, keď sa nálada mení z veľmi negatívnej na o niečo menej negatívnu.

Časovanie trhu je lákavé, pretože dáva človeku pocit kontroly. Povieš si, že teraz je trh drahý, tak počkáš. Potom príde pokles a povieš si, že ešte počkáš, lebo to môže padnúť viac. Potom trh začne rásť a ty si povieš, že je to len krátky odraz. A keď už konečne uveríš, že sa situácia zlepšuje, ceny môžu byť o desiatky percent vyššie. Toto je presne pasca, do ktorej sa dostáva veľa investorov.

Problém je, že pri časovaní trhu nestačí mať pravdu raz. Nestačí len správne odhadnúť, že trh môže klesnúť. Musíš správne odhadnúť aj to, kedy z trhu odísť, kedy zostať bokom a kedy sa vrátiť späť. To sú minimálne dve veľké rozhodnutia, ktoré musia vyjsť. A navyše ich musíš robiť pod tlakom, keď sú správy negatívne, sociálne siete plné strachu a tvoje portfólio možno ukazuje červené čísla.

Najväčší problém je, že najlepšie dni na trhu bývajú veľmi blízko najhorších dní. Po veľkých prepadoch často prichádzajú prudké rastové dni, pretože trh reaguje na zmenu očakávaní. Investor, ktorý je mimo trhu, síce neprežíva každý ďalší pokles, ale zároveň riskuje, že nebude prítomný pri najdôležitejších dňoch zotavenia. A práve niekoľko najlepších dní môže mať obrovský vplyv na dlhodobý výsledok.

Veľké finančné inštitúcie ako J.P. Morgan, Vanguard alebo Schwab dlhodobo upozorňujú na to, že vynechanie najlepších dní na trhu môže výrazne znížiť celkový výnos. To neznamená, že človek má slepo nakupovať všetko a nikdy nič neriešiť. Znamená to, že snaha neustále vyskakovať a naskakovať späť je pre väčšinu ľudí veľmi náročná a často vedie k horším výsledkom ako jednoduchý disciplinovaný plán.

DCA znamená Dollar-Cost Averaging, teda pravidelné investovanie rovnakej sumy v pravidelných intervaloch. V praxi to môže vyzerať úplne jednoducho. Každý mesiac po výplate pošleš napríklad 100 €, 300 € alebo 500 € do ETF. Nerátaš, či bude trh zajtra o dve percentá nižšie. Nesnažíš sa trafiť ideálny deň. Jednoducho investuješ podľa plánu.

Pri ETF to dáva veľký zmysel, pretože ETF ti umožňuje kúpiť široký balík akcií naraz. Napríklad ETF na S&P 500 ti dáva expozíciu na veľké americké firmy. Globálne ETF ti môže dať expozíciu na firmy z viacerých krajín a sektorov. Namiesto toho, aby si sa snažil vybrať jednu dokonalú akciu, kúpiš celý trh alebo veľkú časť trhu. To je pre veľa začiatočníkov rozumnejšie, jednoduchšie a menej stresujúce.

Výhoda DCA je v tom, že keď sú ceny vyššie, za rovnakú sumu kúpiš menej podielov. Keď sú ceny nižšie, kúpiš viac podielov. Tým si postupne priemeruješ nákupnú cenu. Nie je to zázračná stratégia, ktorá garantuje výnos. Je to skôr systém, ktorý ti pomáha zostať konzistentný. A v investovaní je konzistentnosť často dôležitejšia ako snaha byť najšikovnejší v každom momente.

DCA je vhodné najmä pre človeka, ktorý pracuje, má pravidelný príjem a chce si dlhodobo budovať majetok. Nemusí každý deň sledovať grafy, nemusí riešiť paniku na trhu a nemusí rozmýšľať, či je dnes správny deň. Jednoducho vie, že investuje na 10, 20 alebo 30 rokov. Takýto prístup je síce nudný, ale práve preto funguje pre veľa ľudí lepšie ako neustále hľadanie dokonalej príležitosti.

Stockpicking znamená výber konkrétnych akcií. Tu už nejde len o to, že kúpiš široké ETF a necháš pracovať celý trh. Tu si vyberáš jednotlivé firmy. A práve preto musíš rozmýšľať inak. Nekupuješ ticker v aplikácii. Kupuješ podiel vo firme. To znamená, že by ťa malo zaujímať, ako firma zarába, aké má marže, či generuje hotovosť, aký má dlh, či rastie rozumne a či za ňu neplatíš príliš veľa.

Základom je pozerať sa na tržby, zisk, EPS, cash flow a valuáciu. Tržby ti ukazujú, či firma predáva viac produktov alebo služieb. EPS ukazuje zisk na akciu. Free cash flow je podľa mňa jedna z najdôležitejších metrík, pretože ukazuje, koľko hotovosti firme zostáva po potrebných investíciách. Firma môže účtovne vykazovať zisk, ale ak nevie generovať hotovosť, investor by mal byť opatrný.

Dôležitá je aj valuácia. P/E ti ukazuje, koľko investor platí za jeden dolár zisku. Nízke P/E však automaticky neznamená lacnú firmu a vysoké P/E automaticky neznamená zlú investíciu. Firma s vysokou kvalitou, silným rastom a vysokou návratnosťou kapitálu si môže zaslúžiť vyššiu valuáciu. Naopak firma s nízkym P/E môže byť lacná oprávnene, ak jej zisky klesajú, má slabý biznis alebo veľký dlh.

Pri stockpickingu treba pozerať aj na kvalitatívne veci. Má firma silnú značku? Má konkurenčnú výhodu? Vie si udržať marže? Má dobrý manažment? Vie rozumne pracovať s kapitálom? Robí spätné odkupy akcií vtedy, keď to dáva zmysel? Vypláca dividendu udržateľne? Toto sú otázky, ktoré odlišujú povrchný nákup akcie od skutočnej analýzy firmy.

Časovanie trhu je nebezpečné hlavne preto, že vyzerá rozumne. Človek má pocit, že sa chráni. Predá, lebo sa bojí poklesu. Čaká, lebo nechce nakúpiť príliš skoro. Lenže trh sa často otočí skôr, než sa zlepší nálada. A práve preto veľa ľudí premešká dni, ktoré majú obrovský vplyv na dlhodobý výsledok.

História ukazuje, že krízy prichádzajú opakovane. Dot-com pokles, finančná kríza, pandémia, rast sadzieb v roku 2022. Každé obdobie malo iný dôvod, inú intenzitu a inú náladu. Ale jedno sa opakovalo. Investor, ktorý mal rozumný plán, kvalitné aktíva a dostatočne dlhý horizont, mal oveľa väčšiu šancu zvládnuť pokles ako človek, ktorý neustále hádal, čo sa stane najbližší mesiac.

Pre začiatočníka môže byť najrozumnejší základ pravidelné investovanie do ETF. Je to jednoduché, pochopiteľné a vhodné pre dlhý horizont. Človek nemusí analyzovať každú firmu, nemusí riešiť každý kvartál a nemusí tráviť večery nad grafmi. Ak však niekto chce ísť hlbšie, môže postupne študovať stockpicking a vyberať konkrétne firmy podľa fundamentov. Ale aj tam platí, že cieľom nie je hľadať rýchle výstrely, ale rozumne vlastniť kvalitné firmy za cenu, ktorá dáva zmysel.

Zdroje: J.P. Morgan Guide to the Markets a materiály o dopade vynechania najlepších dní na trhu, Vanguard materiály k pravidelnému investovaniu a dlhodobému investičnému správaniu, Charles Schwab analýzy k market timingu a dlhodobému investovaniu, historické dáta indexu S&P 500 počas dot-com poklesu, finančnej krízy, pandémie 2020 a poklesu v roku 2022.