Príliš časté obchodovanie nie je presný počet transakcií za mesiac. Neexistuje magická hranica „do 10 obchodov je to v pohode, nad 10 si gambler“. Ide o nastavenie hlavy. Príliš časté obchodovanie je stav, keď meníš portfólio častejšie, než sa mení realita firiem, do ktorých investuješ. Keď tvoje kliky v aplikácii reagujú na kurz, náladu a správy – nie na fundamenty. Je to chvíľa, keď sa z investora stáva trader bez systému, hoci sa ním nikdy nechcel stať.

Typický prejav? Vymieňaš akcie ako ponožky. Raz veríš tejto firme, o pár dní už inej. Predávaš, lebo „už to trošku stúplo“ a nechceš prísť o zisk. Nakupuješ, lebo „to padlo, určite sa to odrazí“. Na výpise z účtu máš viac pohybu ako na trhovom indexe, ale dlhodobo zarábaš menej. Tvoje portfólio je v trvalom „remixe“, ale výsledok nikam nevedie.

Človek má pocit, že keď niečo robí, má kontrolu. Pasívne držať investíciu pôsobí nudne. Nedotýkať sa účtu znie takmer ako nezodpovednosť. Hlavne v čase, keď máš všetko v mobile a trh ti sedí vo vrecku 24/7. Stačí otvoríť aplikáciu a v priebehu pár sekúnd môžeš kúpiť, predať, presunúť. K tomu pripočítaj notifikácie, titulky typu „TOP akcie na tento týždeň“ a TikTok guruov, ktorí spravia 50 % za dva dni na opciách. Zrazu máš pocit, že sedieť na zadku je chyba.

Problém je, že trh neodmeňuje aktivitu, ale kvalitu rozhodnutí. A kvalita rozhodnutí prudko klesá, keď si stále v pokušení „ešte niečo spraviť“. Čím viac krátkodobých pohybov sleduješ, tým viac máš chuť reagovať. Nie preto, že máš nový insight, ale preto, že mozog neznáša pocit, že „nič nerobíš“. Príliš časté obchodovanie je často len maskovaný strach – strach, že o niečo prídeš, alebo strach, že si urobil chybu a potrebuješ ju hneď opraviť.

Každý obchod má cenu. Niekedy ju vidíš – ako poplatok brokerovi. Inokedy je skrytá – v spreadoch, daniach a oportunite, o ktorú prichádzaš. Čím viac točíš portfólio, tým viac tvoj výnos odkrajujú malé, ale časté náklady. V krátkom období to nevyzerá dramaticky, ale v horizonte 10–20 rokov môžu „zbytočné“ obchody zjesť obrovskú časť tvojho zhodnotenia.

A potom je tu mentálna stránka. Neustále sledovanie trhu, kontrolovanie aplikácie, posúvanie stop-lossov, výčitky, že si predal príliš skoro alebo neskoro. To všetko stojí energiu. Namiesto toho, aby si tú energiu investoval do pochopenia biznisu, strategického plánovania alebo vlastného života, míňaš ju na drobné mikrorozhodnutia. Časté obchodovanie tak neberie len peniaze, ale aj pozornosť. A tá je dnes pravdepodobne ešte cennejšia.

Za hyperaktivitu na účte stoja často tie isté skreslenia, ktoré ničili investorov celé dekády. FOMO – vidíš rastúcu akciu a máš pocit, že ak nenastúpiš dnes, zajtra bude neskoro. Strata averzia – radšej uzavrieš malý zisk rýchlo, len aby si mal „istotu“, než aby si nechal dobrú investíciu pracovať. Overconfidence – pár krát ti to vyjde a začneš veriť, že vieš trh krátkodobo čítať. A potom príde séria zlých rozhodnutí, ktoré ti zmažú všetko, čo si predtým zarobil.

Do toho vstupuje ešte aj potreba mať pravdu. Keď kúpiš akciu a tá klesne, máš tendenciu ju rýchlo predať len preto, aby si nemusel pozerať na červené čísla. Keď niečo vyletí, predáš príliš skoro, aby si „nezničil pekný zisk“. Takto sa z investovania stáva emocionálna horská dráha, kde viac riešiš ego než výsledok. Príliš časté obchodovanie je v tomto zmysle forma úniku – pred pocitom neistoty, pred trpezlivosťou, pred nudou, ktorá je mimochodom jedným z najväčších superpowerov investora.

Cieľom nie je „už nikdy nič nepredať“. Cieľom je, aby každé rozhodnutie v portfóliu malo dôvod, ktorý prežije aspoň pár týždňov či mesiacov – nie pár minút. Prvým krokom je vedomá brzda: definuj si, kedy máš právo spraviť obchod. Napríklad len vtedy, keď sa zmení tvoja investičná téza, fundament firmy, dlhodobý cieľ alebo životná situácia. Nie preto, že akcia spravila +5 % alebo -3 % za deň.

Druhým krokom je systém. Pomáha mať dopredu stanovený plán: koľko spoločností chceš v portfóliu, aký máš horizont, ako často rebalansuješ, na základe čoho dokupuješ. Keď máš rámec, každý obchod musí prejsť filtrom: zapadá to do môjho plánu, alebo len reagujem na momentálny pohyb? Tretí krok je radikálne jednoduchý – obmedz si vstupy. Menej notifikácií, menej sledovania grafov, menej newsfeedov. Čím menej hluku, tým menej nutkania konať.

A napokon – prijmi fakt, že časť zisku vždy „necháš na stole“. Nikdy nepredáš v úplnom vrchole, nikdy nebudeš „presne triafať“ dokupy. To je v poriadku. Tvoj cieľ nie je vyzerať geniálne na krátkych intervaloch. Tvoj cieľ je, aby portfólio po 10–20 rokoch dávalo výsledok, s ktorým vieš spokojne žiť. K tomu ti nepomôže 200 obchodov ročne, ale niekoľko málo, premyslených rozhodnutí ročne.