Ak existuje jedna chyba, ktorá pripravila investorov o najviac peňazí, ide bez debaty o snahu trafiť „ten správny moment“. Je to fascinujúca ilúzia. Človek si myslí, že keď sleduje grafy, správy a analytikov, dokáže odhadnúť, kedy trh padne a kedy sa vráti späť. V skutočnosti však bojuje proti štatistike, psychológii aj vlastnej hlave. Časovanie trhu pôsobí ako stratégia, ale v praxi je to hazard, pri ktorom musí investor správne trafiť dve rozhodnutia – kedy predať a kedy znova nakúpiť. Jediné, čo na tom investor ovláda, sú jeho emócie. A tie sú presne tým dôvodom, prečo to celé zlyháva.

Trh sa správa spôsobom, ktorý je pre ľudskú psychiku absolútne neprirodzený. Najväčšie výnosy prichádzajú uprostred chaosu a strachu. Úplne najlepšie dni na trhu sa v histórii objavili počas paniky: počas kríz, počas výpredajov, počas najhorších titulkov. A práve v týchto chvíľach väčšina investorov sedí mimo trhu, lebo čaká na „lepší moment“. Tu sa ukazuje krutá realita – ak investor za 20 rokov vynechá hoci len pár najlepších dní, jeho dlhodobý výnos môže klesnúť aj o polovicu. Nie pre zlý výber akcie, nie pre nevhodnú stratégiu. Iba pre to, že nebol na trhu, keď mal byť. Z dlhodobého hľadiska je čas na trhu dôležitejší než načasovanie trhu.

Vrcholy aj dna trhu vyzerajú presne rovnako ako obyčajné dni – spoznáme ich až spätne. Ľudský mozog sa pritom snaží vytvárať vzorce aj tam, kde žiadne nie sú. Keď trh rastie, investor má pocit, že „už je príliš vysoko“. Keď padá, bojí sa, že „padne ešte viac“. Pri oboch pocitoch má tendenciu čakať. A keď čaká, prichádza o čas. A keď prichádza o čas, prichádza o peniaze. Najsilnejší efekt investovania nie je výber akcií či schopnosť analyzovať grafy – je to sila času na trhu. Ten, kto sa snaží ukradnúť si pár percent tým, že „počkám si na lepšiu cenu“, často skončí s oveľa nižším výnosom ako ten, kto jednoducho investoval hneď a držal svoje pravidlá.

Behaviorálna psychológia má pre túto chybu jasné vysvetlenia. Preceňujeme svoju schopnosť predvídať budúcnosť, nadhodnocujeme posledné udalosti, bojíme sa straty viac než sa tešíme zo zisku a prirodzene kopírujeme dav. Či chceme alebo nie, cítime tlak konať – predať, nakúpiť, urobiť „niečo“. Ale investovanie nie je šport, kde vyhráva ten, kto robí viac pohybov. Naopak – vyhráva ten, kto dokáže nerobiť nič v momentoch, keď jeho hlava kričí pravý opak. Najväčší profesionáli to vedia, a preto používajú systémy, nie pocity.

Profesionáli investujú pravidelne, dlhodobo, bez ohľadu na to, čo trh robí v daný týždeň či mesiac. Vedia, že krátkodobé pohyby sú šum a že trh sa nedá predvídať. Dlhodobé investovanie nie je sexy, nie je vzrušujúce a nepôsobí ako „inteligentná hra“, ale poráža časovanie trhu v drvivej väčšine prípadov. Ak chceš pochopiť, prečo väčšina investorov zarába menej ako samotný trh, dôvodom nie je nedostatok vedomostí ani zlý výber akcií. Dôvodom je snaha byť chytrejší než trh – súboj, ktorý ešte nikto nevyhral. Najdrahšia chyba investora teda nie je to, že investuje zle, ale že investuje málo a príliš neskoro. Snaha časovať trh je prirodzená, logická a psychologicky lákavá, ale je to pasca. Jediný spôsob, ako ju poraziť, je prijať fakt, že krátkodobo je trh nepredvídateľný, prestať naháňať ideálny moment a namiesto toho si vytvoriť systém, ktorý ti umožní byť na trhu vtedy, keď to má najväčší zmysel – počas celého času.